Obchodné vojny – pohľad do histórie

 

Obchodné vojny

Obchodné spory medzi USA a Čínou (prípadne aj zvyškom sveta) neprestávajú byť horúcou témou tohto roka. Patria k tým faktorom, ktoré dokážu razantne zamávať trhovým vývojom. Pri pohľade do histórie vidíme, že to nie je prvý raz, kedy sa USA dostali do obchodných vojen s inými krajinami. Poďme sa pozrieť aspoň na niektoré z nich.

Čo je obchodná vojna?

Prichádza k nej vtedy ak krajina A zavedie/zvýši clo na dovoz tovarov z krajiny B a krajina B recipročne zavedie/zvýši clo na dovoz tovarov z krajiny A. V dôsledku zavedenia ciel sa zvýšia ceny dotknutých tovarov, čo následne negatívne ovplyvňuje nielen podniky, ale aj obyvateľov.

Smoot-Hawley, 1930

Účastníci: USA vs. Kanada a viaceré európske krajiny

Oblasť: clá na viac než 20 tisíc poľnohospodárskych a priemyselných tovarov

Názov dostal podľa dvoch senátorov, ktorí boli hlavnými sponzormi zákona

Zákon Smoot-Hawley bol uvedený do života počas Veľkej hospodárskej krízy s cieľom ochrániť amerických farmárov a priemyselné odvetvia. Už v tom čase ho veľa ekonómov považovalo za škodlivý a apelovali na prezidenta Hoovera, aby ho vetoval. Všeobecne sa o ňom hovorí ako o zákone, ktorý zhoršil ekonomické oživenie vo svete a prehĺbil Veľkú hospodársku krízu. Niektorí obchodní partneri USA zaviedli recipročné clá. Aj následkom tohto zákona prišlo v rokoch 1930 – 1934 k celosvetovému poklesu medzinárodného obchodu o 66 %. Takisto sme videli pokles na amerických akciových trhoch. Sám americký Senát ho označil ako jeden z najkatastrofálnejších zákonov v histórii.

V hlavnej úlohe: kurence, 1963

Účastníci: USA vs. Francúzsko a Nemecko

Oblasť: kurence, zemiakový škrob, dextrín, brandy, ľahké nákladné autá

Šesťdesiate roky minulého storočia priniesli zmenu v chove kurčiat v USA – z farmárskeho chovu sa prešlo na masový chov v hydinárňach. Prebytok kureniec viedol k tomu, že ich USA začali vyvážať do Európy. Tento stav nenašiel pochopenie v európskych krajinách. Clá na ich dovoz najskôr zaviedlo Francúzsko, onedlho nasledované Nemeckom. Logicky americký export tejto komodity prudko poklesol. Odplata na seba nenechala dlho čakať – USA zaviedli clo vo výške 25 % na viac tovarov z Európy – okrem iného napríklad na brandy, nákladné autá či zemiakový škrob. Pýtate sa, čo majú tieto produkty spoločné s kurencami? Vôbec nič. Na začiatku 60. rokov však patrili k tým výrobkom, ktoré sa vo veľkých množstvách dovážali z Európy do USA. Podľa Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT) však bolo možné, aby krajiny zaviedli clá aj na dovozy iných nesúvisiacich tovarov.

Škriepky o cestoviny, 1985

Účastníci: USA vs. EÚ

Oblasť: cestoviny, orechy, citróny

USA sa pomerne dlhú dobu snažili znížiť vysoké európske clá na dovoz ich citrusových plodov. Keď sa im to nepodarilo, rozhodla sa Reaganova administratíva recipročne zvýšiť clá na dovoz cestovín z Európy a to v rozpätí od 25 % do 40 %. Európa nelenila a odvetila zdanením vlašských orechov a citrónov zo štátov.

Oceľové clá, 2002

Účastníci: USA vs. svet

Oblasť: oceľ

Pamätáte si ešte, že Donald Trump začal obchodné vojny uvalením cla na dovoz ocele? Nebol prvým americkým prezidentom, ktorý sa odhodlal k tomuto kroku. Administratíva bývalého amerického prezidenta Georgea Busha zaviedla clá na dovoz ocele v roku 2002 a to v rozpätí 8 % až 30 %. Cieľom bolo oživiť oceliarsky priemysel v krajine. Vplyv tohto opatrenia na zamestnanosť bol iba dočasný.

Čo z tohto stručného prehľadu vyplýva? Obchodné vojny vždy postihnú všetky zúčastnené krajiny, otázne je len to do akej miery. Efekt zavedenia alebo zvýšenia ciel na ekonomiku či zamestnanosť je väčšinou krátkodobý. Náklady s nimi spojené väčšinou prevyšujú ich benefity. V konečnom dôsledku ich na svojich bedrách pocítia koneční spotrebitelia, pretože podniky na nich prenesú dodatočné náklady.