COVID 19 = čierna labuť, čierna labuť = čas na nákup?

Sú udalosti, ktoré dokážeme s určitou pravdepodobnosťou odhadnúť (napr. kedy bude zvyšovať/znižovať sadzby americká centrálna banka, či vyhrá americké prezidentské voľby opäť Donald Trump alebo o koľko percent poklesne slovenská ekonomika v tomto roku). A potom sú udalosti, ktoré predvídať nedokážeme a o to väčší je ich dopad na (nielen) finančné trhy. Nazývame ich čierne labute.

Koronavírus COVID 19 je takou čiernou labuťou. Nikto ho neočakával a na trhoch spôsobil zemetrasenie. Ukončil doteraz najdlhší býčí akciový trh v americkej histórii. Najširší americký index S&P 500 spadol od svojho posledného vrcholu, ktorý dosiahol 19. februára o viac než 30 % a trvalo mu to len 22 dní. Najmenej v histórii. Extrémna rýchlosť.

Pokles o tridsať percent nie je malý a tým, ktorí takúto situáciu ešte nezažili, sa môže zdať, že nastal koniec sveta. Tí, ktorí sa vo finančnom svete pohybujú už dlhšie, vedia, že podobné čierne labute sa vyskytovali už predtým a nemali len podobu vírusov – ale aj teroristických útokov, vojen alebo finančnej krízy. Aký bol ich dopad na akciové trhy a ako dlho im trvalo, aby sa z prepadu spamätali? Poďme sa na niektoré z nich pozrieť.

Zdroj: Visual Capitalist; Spracovanie: KBC AM Slovensko

Z tabuľky môžeme vidieť, že niektoré udalosti spôsobili výrazné poklesy, iné len relatívne kozmetické. Oživenie zväčša trvalo pár dní, okrem ropného embarga, Čierneho pondelka a globálnej finančnej krízy.

Ropná kríza v roku 1973 – mala pôvod vo vojnovom útoku koalície arabských štátov na Izrael, ktorý sa začal v októbri daného roka. Izraelu sa podarilo protivníkov poraziť. Arabské krajiny následne oznámili, že znížia produkciu ropy a obmedzia jej vývoz do krajín, ktoré boli v konflikte na strane Izraela. Výrazné zvýšenie cien ropy ochromilo priemysel mnohých krajín. Podniky krachovali, rástla nezamestnanosť, vysoké ceny energií spôsobili prudký nárast inflácie, pričom ekonomika stagnovala. Svet sa dostal do hlbokej finančnej krízy, čo sa odrazilo aj na Wall Street.

Čierny pondelok – bol 19. október 1987, keď americké akcie v prvej reakcii stratili takmer 23 % a následne sa straty vyšplhali až k tridsiatim percentám. Dôvodom bola kombinácia viacerých faktorov – rastúci obchodný deficit USA, vysoká zadlženosť a slabý dolár a nárast elektronického obchodovania. Trhy prudko poklesli, ale z krachu sa spamätali ani nie po dvoch rokoch.

V bližšej pamäti máme skôr globálnu finančnú krízu, ktorá naplno prepukla v roku 2008. Odštartovali ju problémy na hypotekárnom trhu v USA. Mnohé americké banky sa dostali do vážnych problémov, pričom celá situácia vyvrcholila krachom banky Lehman Brothers. Nasledoval pád akciových trhov po celom svete. Výška výpredajov na americkom trhu presiahla 50 % a zotavenie trvalo viac než 3 roky. Pamätám si, ako mi vtedy mnohí hovorili, že investovanie do akcií nemá zmysel. Kto však vtedy mal odvahu, investoval a vydržal, pripísal si veľmi atraktívne zisky.

Pokles = čas na nákup?

Má zmysel v čase výrazných poklesov nakupovať? Pri pohľade do minulosti sa zdá, že je to rozumná cesta. Nech boli poklesy akokoľvek veľké, raz prišiel čas, keď akciové indexy vymazali svoje straty. Skôr či neskôr. Dnes ešte nevieme povedať, aké veľké budú dopady koronavírusu – či už ekonomické alebo finančné. Akciové trhy si už prešli pomerne veľkými výpredajmi a nedá sa vylúčiť, že ešte nejaké uvidíme. Recesia je reálny scenár pre väčšinu ekonomík, ktoré sú zasiahnuté koronavírusom. Ale zároveň je tu aj veľká podpora zo strany vlád a centrálnych bánk. V mnohom to pripomína obdobie po finančnej kríze z roku 2008.

Čierne labute tu boli, sú aj budú. Niekedy počúvam, že s investíciami treba počkať, kým sa situácia vyjasní. Keď sa však vyjasní, už nebudú akcie v zľave, už tu nebudú tie ceny, ktoré vidíme dnes. Naozaj si myslíte, že keď sa obnoví dôvera, zostanú ceny na rovnakej úrovni? Nie. Pretože akcie väčšinou predbiehajú realitu, a nielen ekonomickú. Súčasný pokles je ďalšou veľkou príležitosťou pre investície.